Druhý deň Alžbety II. bol tatranský – AquaCity Poprad

Druhý deň Alžbety II. bol tatranský

Prvá návšteva vládnuceho britského monarchu v našej krajine sa v piatok krátko po štrnástej hodine skončila. Kráľovná v jedinom verejnom vystúpení počas svojej návštevy, na štátnom bankete, ktorý sa konal vo štvrtok večer v bratislavskej Redute, pripila na zdravie a úspechy prezidenta a občanov Slovenskej republiky. Podľa Alžbety II. si Slovensko po dlhom období existencie za deliacou čiarou medzi východom a západom vydobylo miesto v spoločnom európskom dome. Kráľovná Alžbeta II. a princ Philip navštívili Bratislavu, Vysoké Tatry a Poprad, odkiaľ dnes odleteli späť do vlasti. Po Turecku a Slovinsku, odkiaľ britský kráľovský pár prišiel na Slovensko, bola návšteva našej vlasti tento rok poslednou cestou Alžbety II. do krajín mimo Commonwealthu.

Kráľovná Alžbeta II. priletela predpoludním do Popradu. Jej pohľad z paluby lietadla na Vysoké Tatry mohol pripomenúť pohľad na britské ostrovy. Dlhú periódu slnečného počasia vo Vysokých Tatrách a v Poprade v piatok vystriedalo typické jesenné inverzné počasie. Popradská kotlina, vrátane Popradu, je ponorená v nízkej oblačnosti, vrcholky Vysokých Tatier sú však zaliate slnkom. „Pohľad z lietadla na Vysoké Tatry môže pripomínať ostrovy vystupujúce z mora,“ povedala Sandra Krollová z meteorologickej stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu na popradskom letisku. Okolo obeda však oblaky ustúpili, takže kráľovná Alžbeta II. by si mohla Vysoké Tatry pozrieť aj z Hrebienka.   Londýnska hmla sa rozplynula,

Alžbeta II. videla tatranské končiare

O 11:50h dorazila kráľovná do Starého Smokovca pred hotel Grand, kde sa zvítala s prezidentom Ivanom Gašparovičom. Bola oblečená v sivom kabáte a klobúku. Kráľovský pár sa prešiel po Starom Smokovci a vyviezol sa na Hrebienok. V kabíne za strojvodcom bolo pripravených šesť klasických konferenčných kresiel. „Prvé dve pre kráľovský pár, za nimi dve pre prezidenta a prvú dámu a dvojica kresiel za strojvodcom pre Petra Fleischera z Výskumnej stanice a Múzea Tatranského národného parku, ktorý hostí informoval počas jazdy o kalamite a jej následkoch. Vedľa neho sedel tlmočník,“ vysvetlil riaditeľ Tatranských lanových dráh Dušan Slavkovský. „Je to pre nás pocta. Lanovka je nová, verejnosti slúži necelý rok. Takýchto vzácnych hostí sme ešte neviezli,“ Slavkovský.   V čase príchodu kráľovnej zahaľovala Hrebienok hmla, pri jej odchode sa rozplynula a Alžbeta II. mala možnosť vidieť masív Lomnického a Slavkovského štítu. Počas približne päťminútovej jazdy informoval Peter Fleischer vzácnu návštevu aj doterajšom úsilí o obnovu lesa. Pripomenul, že centrálnou časťou Tatier sa prehnala v novembri 2004 veterná smršť, ktorá zničila 12.600 ha lesa. Vietor s rýchlosťou 230 km/h vyvrátil asi tri milióny stromov. Kalamitné územie zasiahli následne aj lesné požiare a pod zlý zdravotný stav lesa sa podpísal premnožený podkôrny hmyz.

Projekt Tatry bez bariér

Na Hrebienku čakali na kráľovnú Alžbetu II. a princa Philipa ľudia Tatier – lesníci, lyžiari v dobových kostýmoch, horskí záchranári, vodcovia, vysokohorskí nosiči, ale aj sánkari, medzi nimi viacnásobná účastníčka olympijských hier Mária Jasenčáková. Typické horské profesie a športové aktivity priblížil tatranský primátor Ján Mokoš . Riaditeľ Štátnych lesov TANAPu Peter Líška predstavil projekt Tatry bez bariér. Informoval vzácnu návštevu, že na území TANAPu a Pieninského národného parku (PIENAP) vybudovali doposiaľ osem bezbariérových turistických chodníkov. Zdravotne hendikepovaným, ale aj starším občanom, ktorí sú menej pohybliví, sprístupnili vďaka projektu už viac ako 30 km značkovaných turistických chodníkov. Náklady na výstavbu presiahli 18 mil. Sk (59.750 eur). Prvou bezbariérovou trasou, ktorú vybudovali vo Vysokých Tatrách, bol chodník z Hrebienka k Rainerovej chate. Dnes na jeho začiatku čakal na výnimočnú návštevu Branislav Jakubec. Je na invalidnom vozíku, miluje hory a vďaka projektu Tatry bez bariér sa môže venovať vysokohorskej turistike napriek zdravotnému hendikepu. Na začiatku chodníka odhalili hostia tabuľku s textom, ktorý bude pripomínať návštevu jej veličenstva kráľovnej Alžbety II. vo Vysokých Tatrách.  Najdlhšie sa kráľovský pár zdržal práve pri nosičoch. Princ Philip sa zaujímal o to, či náklad, ktorý mali pri sebe je skutočný, pretože ho pôvodne považoval za atrapu. Horskí nosiči hrdo odpovedali, že hneď po skončení oficiálneho privítania náklad vynesú na jednu z vysokohorských chát. Medzi „ľuďmi Tatier“ bol aj Pavol Rajtár, ktorý je legendou medzi tatranskými horskými vodcami. „Zastavila sa, jej veličenstvo, pri každej skupine, pri nás takisto. Princ Philip sa spytoval, či nie sme aj dnes na túre, hovorím nie, lebo musíme byť tuná. Otázka bola na vek, na túry a pán prezident nás má v oku, lebo sa vizuálne poznáme, trochu aj osobne. Tak sa ešte raz zastavil, bolo to veľmi milé stretnutie,“ skonštatoval na margo návštevy Rajtár.  Do histórie slovenských veľhôr sa natrvalo zapísal aj škótsky lekár, cestovateľ a geograf Robert Townson, ktorý koncom 18. storočia na základe barometrických meraní vyvrátil prehnané predstavy o výške tatranských končiarov. Vystúpil na Lomnický štít i Kriváň a určil ich správnu nadmorskú výšku.

Kráľovná v kostole Svätého Juraja

Následne sa program britského kráľovského páru načas rozdelil. Kráľovná si v sprievode prezidenta v Spišskej Sobote išla prezrieť kostol Svätého Juraja s historickým oltárom Majstra Pavla. V symbolickom duchu patróna Anglicka sv. Juraja sa niesla návšteva britskej kráľovnej Alžbety II. v Spišskej Sobote. Kráľovnú čakal už dve hodiny pred jej príchodom do Kostola sv. Juraja v Spišskej Sobote nadšený dav ľudí. Pôvodne románsky kostol z prvej polovice 13. storočia, ktorý patrí k najvzácnejším a najzachovalejším na Slovensku, Alžbetu II. zaujal. Jeho pýchou je gotický oltár sv. Juraja z dielne Majstra Pavla z Levoče zo 16. storočia. „Symboliku sv. Juraja umocnil ešte aj dar od akademického sochára Juraja Čuteka, ktorý pre kráľovnú pripravil reliéf v podobe oltára s názvom sv. Juraj,“ priblížil dianie správca kostola a rímskokatolíckej farnosti v Spišskej Sobote Michal Lipták.

Ten vzácnej návšteve v krátkosti priblížil význam a históriu kostola. „Pristavili sme sa dlhšie aj pri Božom hrobe z 18. storočia, ten ju skutočne zaujal, také niečo vraj ešte nevidela,“ doplnil Lipták. Britská kráľovná zanechala svoj podpis v pripravenej knihe návštev (na fotografii). „Je to nepochybne historická udalosť, pretože doposiaľ nijaká korunovaná hlava v našej návštevnej knihe zápis nemala. Mali sme tu rôznych prezidentov, konzulov, kardinálov, ale Alžbeta II. je prvým kráľovským veličenstvom, od ktorého máme podpis. Historicky nie je vylúčené, že v dávnej minulosti kostol sv. Juraja nejaký kráľ navštívil, ale nemáme o tom záznamy,“ spresnil správca farnosti.

Alžbeta II. sa potom pred kostolom stretla s umeleckými remeselníkmi, prezrela si tvorbu tradičných ľudových výrobcov na spišskosobotskom jarmoku a na záver jej krátkej návštevy Spišskej Soboty jej zatancovali folkloristi zo súboru Vagonár.  Princ Filip sa zatiaľ v Starom Smokovci spolu so Silviou Gašparovičovou zastavil na konferencii Tatranskej školy regionálneho rozvoja. Princ Filip, ktorý bol dlhé roky predsedom Svetového fondu na ochranu prírody (World Wildlife Fund, WWF), ako symbol revitalizácie Tatier zasadí strom. Potom si v Hoteli Aquacity v Poprade vypočujú argumenty mladých „advokátov klímy“ pracujúcich v rámci projektu Britskej rady na Slovensku a prezrú si expozíciu o geotermálnom fungovaní akvaparku.

LINK

What's your reaction?
0Cool0Bad0Lol0Sad

Leave a comment