„Prešiel som si veľa búrkami,“ smeje sa v miestnosti na futbalovom štadióne v Poprade Per Mertesacker (35), bývalý známy stopér londýnskeho Arsenalu. Mertesacker ešte pred necelými troma rokmi doviedol Arsenal ako kapitán k víťazstvu FA Cup-u vo finále s Chelsea (2:1), ale v 33 rokoch sa rozhodol ukončiť kariéru a stal sa manažérom klubovej akadémie.
Do Aquacity Poprad prišiel v júli, keď tam juniorský tím Arsenalu (U23) absolvoval letný tréningový kemp, v rámci ktorého odohral prípravné zápasy s juniormi Sparty Praha, Slovana Bratislava a Slavie Praha.
Mertesacker bol najväčšou hviezdou výpravy anglického veľkoklubu, a to popri trénerovi U23 Stevenovi Bouldovi, bývalom asistentovi legendárneho manažéra Arséneho Wengera. Na tribúne za ním chodili fanúšikovia a robili si „selfies“, po zápase absolvoval menšie propagačné aktivity aj krátky rozhovor pre miestnu televíziu.
Od veľkého rozruchu si oddýchne až vtedy, keď si sadne do konferenčnej miestnosti blízko šatní, kde mládežníci Arsenalu predtým absolvovali taktickú prípravu, a poskytne takmer hodinový rozhovor pre Denník N.
Mertesacker dlhé roky nastupoval v základnej zostave nemeckej reprezentácie, s ktorou sa dostal do finále Eura 2008 (kde Nemci prehrali so Španielskom 0:1), a o šesť rokov sa stal majstrom sveta. V národnom tíme odohral dokopy 104 duelov, s Arsenalom vyhral tri razy FA Cup a dvakrát Community Shield, a to v čase, keď najväčšie hviezdy z klubu pravidelne odchádzali.
Napriek tomu, že Mertesacker bol úspešný, v závere kariéry priznal, že si už futbal neužíval. Pre nemecký Der Spiegel rozprával, ako mával pre nervozitu pred zápasmi hnačku a na svetovom šampionáte v roku 2006 sa tešil, keď Nemecko vypadlo v semifinále proti Taliansku, lebo na ihrisku stále cítil úzkosť z toho, aby náhodou nespravil chybu.
„V tej chvíli som si myslel, že to je normálne,“ spomína. „Predstavoval som si, že hrať pred 60-tisíc ľuďmi vám niečo dá, ale aj vezme. Intenzita je tvrdá a futbalisti myslia na to, že musia podať výkon, prípadne sa boja chyby, majú v hlave všetky tieto scenáre. Mal som chvíle, keď som cítil obrovský tlak a bolo to pre mňa ťažké. Považoval som to však za svoju prácu, preto som sa s tým verejne zdôveril až veľmi neskoro. Chcem iba mladým povedať, že každý má svoje problémy. Nechcem, aby ľudia boli úplne chladní a opakovali si: ‚Musím byť silný.‘ Musíte sa otvoriť a začať konverzáciu, o tom to v skutočnosti je. Z tých momentov som sa však veľa naučil. Úzkosť a tlak, ktoré som cítil pred zápasmi, prišli a znova odišli. Každý však niečo na svojom chrbte nesie. Každý, kto je na pozícii s veľkým tlakom, má o čom rozprávať.“
